HISTÓRIA SLOBODY

Po 74 rokov autoritatívnej komunistickej vlády, ktorá bránila zvyčajným slobodám a systematicky ničila snahy o odpor, sa Sovietsky zväz rozpadol počas jedného pozoruhodného roku – 1989.

Po celé desaťročia sa občania ZSSR stávali stále viac sklamanými zo štátu, ktorý nie len že zničil ich slobody, ale zároveň nedokázal ani dodať jedlo na ich stôl. Postupne si vybudovali odvahu postaviť sa na odpor, čím uviedli do pohybu reťaz udalostí, ktorá zmenila svet už navždy.

Prvé praskliny v ľade

Po tom, čo bol Michail Gorbačov vymenovaný Hlavným tajomníkom Komunistickej strany Sovietskeho Zväzu v roku 1985 začala ekonomika štátu zlyhávať pod vplyvom katastrofálnej vojny v Afganistane a nadmerných výdavkov na obranu. Pre odvrátenie ekonomického kolapsu začal podporovať myšlienku perestrojky – teda reštrukturalizácie, hlavne sovietskeho ekonomického modelu ale aj politickej reštrukturalizácie – a tiež glasnosť alebo otvorenosť.

Ako súčasť týchto reforiem tiež opustil politiku Sovietskeho zväzu udržiavajúcu komunistické režimy v krajinách Východného bloku, v prípade potreby aj silou. Ľudia začali vo vzduchu cítiť zmenu.

Ľudia sa mobilizujú

Ľudia vycítili odmäk v prístupe zvrchu, začali sa preto organizovať. Mobilizovali sa, pretože si uvedomovali že spolu môžu dokázať viac

V Poľsku začali protestovať robotníci v máji 1988 v odpovedi na masívny nárast cien, ktoré zvýšila vláda a ktoré viedli k nedostatku tovaru v obchodoch a narastajúci hnev verejnosti. Nepokoje donútili vládu vstúpiť do rokovaní s masívnou odborovou organizáciou zvanou Solidarita – reprezentujúcou jednu tretinu poľskej populácie – ktorú sa tesne pred tým pokúsili rozložiť.

Po tom čo Gorbačov v decembri oznámil v Organizácií spojených národov, že sa sovietske vojská stiahnu z Východnej Európy, bol tento krok braný ako signál že nebude v týchto krajinách volanie po demokracií pravdepodobne mať za následok sovietsky zákrok.

Domček z karát padá

Udalosti v Poľsku urýchlili zmeny, ku ktorým dochádzalo v Maďarsku po tom čo sa Károly Grósz stal Hlavným
tajomníkom miestnej Komunistickej strany v máji 1988. Začal takzvaný „demokratický balíček“, v ktorom uviedol mnohé nové slobody, ktoré vo februári 1989 viedli ku koncu komunistickej vlády.

Solidarita sa v Poľsku stala legálnou, čo viedlo k víťazstvu v národných voľbách. Pobaltské štáty, Lotyšsko, Litva a Estónsko vyhlásili nezávislosť v máji a následne v júli Gorbačov vyhlásil, že každá krajina bývalého Východného bloku môže hľadať vlastnú cestu k socializmu.

 

Revolúcia vo vzduchu

Vláda pod vedením Solidarity v Poľsku v septembri 1989 získala moc. Ľudia vo Východnom Nemecku vycítili
možnosť zmeny a začali protestovať za svoje právo voľby vlády. Prezident Honecker zo začiatku odolával, ale po tom, čo bola jeho požiadavka o vojenský zásah pre potlačenie povstania zamietnutá Gorbačovom, nebol už ďalej schopný silnejúce protesty ovládnuť.

O dva mesiace neskôr padol Berlínsky múr – silný symbol Železnej opony a sovietskeho útlaku, čo viedlo k ukončeniu 30 rokov rozdeleného Nemecka. Východonemecký občania boli konečne schopný cestovať na Západ a stretnúť sa so svojimi rodinami.

Do konca konca roka viedla Zamatová revolúcia k vymenovaniu Václava Havla za prezidenta, kým komunistický prezident Rumunska, Ceausescu, bol zvrhnutý a popravený v krvavom prevrate.

Studená vojna skončila

Bolo ťažké uveriť tomu, že len tri roky po tom, čo začali protestovať Poliaci bola rozpustená Varšavská zmluva a – 26 decembra 1991 – prestal existovať Sovietsky zväz.

Toto bola najväčšia vlna politických nepokojov aké Európa mohla vidieť od konca WWII a kým mnohí oslavovali
pád komunizmu, budúcnosť sľubovala turbulentné nasledujúce roky. Každý si musel zvyknúť na nové politické
systémy, tržnú ekonomiku, infláciu a kompletnú reštrukturalizáciu pracovného trhu. Rozdiely medzi chudobnými a bohatými narástli, niektorý ľudia sa chceli vrátiť k pohodlným a známym realitám minulosti.

Avšak dnes, po 30 rokoch, si milióny Európanov užívajú slobody v takom rozsahu, o akom sa ich rodičom a prarodičom pod komunistickou vládou ani nesnívalo. Môžeme slobodne voliť, protestovať, milovať a modliť sa.
Môžeme rozmýšľať, hovoriť a konať bez strachu. Preto je dôležité si pripomínať, ako boli tieto slobody získané a uistiť sa, že ich bránim tak, aby si ich ostatní mohli užívať v nasledujúcich rokoch.

Pin It on Pinterest